
Väčšina výrobkov, ktoré obsahujú uhlík, vzniká z ropy alebo zemného plynu. Firma D-CRBN, spin-off Antverpskej univerzity, to chce zmeniť: pomocou plazmy rozkladá oxid uhličitý a mení ho na oxid uhoľnatý, cenný stavebný kameň pre priemysel. Pozri sa, ako technológia funguje a čím sa využitie CO2 líši od jeho ukladania – a na konci si v krátkom teste over, koľko si toho pamätáš.
Uhlík je základným stavebným prvkom obrovského množstva chemických látok aj výrobkov, ktoré používame každý deň. Problém je v tom, že suroviny, z ktorých sa vyrábajú, zvyčajne pochádzajú z fosílnych palív. Gill Scheltjens, koordinátor projektu a generálny riaditeľ firmy D-CRBN, to opisuje takto: „Všetky suroviny na výrobu čohokoľvek, čo je založené na uhlíku, majú tendenciu pochádzať z ropy alebo zemného plynu. To znamená, že tieto výrobky majú od základu veľkú uhlíkovú stopu.“
Uhlíková stopa je celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré sa uvoľní do ovzdušia v súvislosti s výrobou určitého produktu. Ak surovina od začiatku pochádza z ropy alebo plynu, je ťažké z nej neskôr vyrobiť skutočne zelený produkt. Chemici a inžinieri preto hľadajú iné zdroje uhlíka, ktoré nevyžadujú ťažbu fosílnych palív. Jedným z nich môže byť plyn, ktorého máme nadbytok: oxid uhličitý.
D-CRBN je firma zameraná na klimatické technológie a spin-off Antverpskej univerzity v Belgicku. Spin-off je podnik založený na to, aby sa výsledky univerzitného výskumu premenili na produkt alebo službu, ktoré môže využiť hospodárstvo. Často ho zakladajú priamo vedci, ktorí na danej technológii predtým pracovali v laboratóriu.
„Myšlienka na vznik D-CRBN vznikla z pretrvávajúceho problému, ktorý sme v priemysle zaznamenali,“ vysvetľuje Scheltjens. Firma vyvinula technológiu, ktorá premieňa oxid uhličitý na užitočnú surovinu pre rad chemikálií a výrobkov. Vďaka grantu z Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC), teda programu EÚ, ktorý podporuje perspektívne technologické firmy, mohla rozšíriť svoju činnosť a ponúknuť priemyslu životaschopný obchodný model.
Molekula oxidu uhličitého sa skladá z jedného atómu uhlíka a dvoch atómov kyslíka. Je veľmi stabilná a samotný plyn je inertný, čo znamená, že za bežných podmienok nereaguje s inými látkami. Preto sa CO2 z priemyselných závodov buď jednoducho vypúšťa do ovzdušia ako skleníkový plyn, alebo sa v najlepšom prípade ukladá pod zem.
Tím D-CRBN sa rozhodol zabiť dve muchy jednou ranou. Prvým cieľom je nahradiť suroviny z fosílnych palív oxidom uhličitým. Druhým je premeniť CO2 na užitočný produkt namiesto toho, aby sa vypúšťal alebo zakopával. Ak sa to podarí, plyn, ktorý je dnes problémom, by sa stal materiálom pre ďalšiu výrobu.
Na túto úlohu tím vyvinul techniku založenú na plazme, ktorá pomocou elektriny premieňa zachytený CO2 na oxid uhoľnatý (CO). „Plazma je ionizovaný plyn, ktorý vzniká tak, že ním, v tomto prípade CO2, necháme prechádzať elektrický prúd,“ upozorňuje Scheltjens. „Keď to urobíme, molekula CO2 sa rozpadne na svoje pôvodné stavebné prvky. Dostaneme oxid uhoľnatý.“
Plazma sa často označuje ako štvrté skupenstvo hmoty popri pevnom, kvapalnom a plynnom. V ionizovanom plyne niektoré častice strácajú elektróny a elektrická energia stačí na prerušenie väzieb, ktoré sú normálne veľmi pevné. S plazmou sa stretávame aj mimo laboratória: žiari v neónových trubiciach a v prírode ju vidno napríklad v bleskoch.
Oxid uhoľnatý je v chemickom priemysle cennou surovinou a jedným z jeho základných medziproduktov. V kombinácii s vodíkom tvorí takzvaný syntézny plyn, z ktorého sa dajú vyrábať ďalšie chemické zlúčeniny, napríklad metanol. Práve preto premena CO2 na CO otvára cestu k celému radu produktov.
Zaujímavosť: oxid uhoľnatý, ktorý D-CRBN vyrába z oxidu uhličitého, je plyn, ktorý ľudia poznajú ako tichého zabijaka v domácnostiach. Pre človeka je nebezpečný a treba sa mu vyhýbať, ale v chemických závodoch je cenným stavebným kameňom.
Každá technológia určená pre továrne sa musí oplatiť. Tím D-CRBN veril, že proces založený na plazme môže byť ekonomicky životaschopný aj v čase vysokých cien elektriny. Tento potenciál ocenila EIC, ktorá projekt D-CRBN vybrala z tisícok žiadostí a udelila mu grant vo výške 2,5 milióna eur.
Grant pomohol otvoriť dvere k investičnému kolu série A, v ktorom firma získala financovanie vo výške 17,5 milióna eur. Kolo série A je zvyčajne prvé väčšie kolo, v ktorom investičné fondy kupujú podiely v mladej firme. Peniaze majú firme umožniť prejsť od úspešných testov k prevádzke vo väčšom meradle.
Ďalším krokom je prvý demonštrátor v priemyselnom meradle, teda zariadenie, ktoré má ukázať, že technológia funguje nielen v laboratóriu, ale aj v podmienkach skutočnej továrne. „Podarilo sa nám určiť miesto nášho prvého demonštrátora v priemyselnom meradle,“ hovorí Scheltjens. „Je to dôležitý míľnik, pretože odtiaľto môžeme usilovať o to, aby sme svoju technológiu rozšírili ďalej.“
O toto riešenie sa zaujímajú aj iné časti sveta. Ako Scheltjens dodáva, krajiny ako Čína a India prejavili záujem o spoluprácu s D-CRBN pri výrobe zelených molekúl. Firma však zdôrazňuje, že hlavným cieľom zostáva Európa.
O tom, čo robiť s oxidom uhličitým z priemyslu, sa vedie debata. Najčastejšie sa spomínajú dva prístupy:
Tím D-CRBN je presvedčený, že druhý prístup je oveľa inovatívnejší a pozitívnejší než samotné zachytávanie a ukladanie CO2 ako odpadu. „Čo to znamená v praxi?“ pýta sa Scheltjens. „Znamená to produkty založené na CO2 namiesto fosílnych alternatív a to, že CO2 necháme pracovať, namiesto aby sme ho jednoducho zakopali do zeme. Vzniká tak pridaná hodnota.“ S týmito prvými úspechmi je firma odhodlaná ukázať, že CCU, a nie CCS, je pre Európu najmúdrejšou cestou vpred.
Scheltjens a jeho tím veria, že ich technológia pomôže Európe stáť na čele pri budovaní zelenej alternatívy k výrobe založenej na fosílnych palivách. „Naším hlavným zameraním vždy bude Európa,“ hovorí. „Pre Európu sú tu obrovské príležitosti, ale aj riziko, že príde niekto iný a toto miesto zaplní. Preto cítime, že táto investícia bola taká dôležitá.“
Firma v tom vidí prínos nielen pre klímu, ale aj pre hospodárstvo. „Meníme záväzok v podobe emisií na ekonomickú príležitosť a z recyklácie uhlíka robíme hybnú silu priemyselnej konkurencieschopnosti Európy,“ hovorí Scheltjens. Recyklácia uhlíka tu znamená, že ten istý prvok, namiesto toho, aby skončil v ovzduší, sa vracia do obehu ako materiál na výrobu.
Príbeh firmy D-CRBN ukazuje, že cesta z laboratória do továrne prepája mnoho odborov. Cestou sa zídu znalosti z viacerých študijných programov:
D-CRBN, spin-off Antverpskej univerzity, využíva plazmu na rozklad oxidu uhličitého a jeho premenu na oxid uhoľnatý, cenný medziprodukt pre chemický priemysel. Vďaka grantu EIC vo výške 2,5 milióna eur a 17,5 milióna eur z kola série A určila miesto svojho prvého priemyselného demonštrátora. Jej tím tvrdí, že využitie CO2 ako suroviny je pre Európu lepšou cestou než jeho samotné zakopanie pod zem.
5 otázok · jedna minúta