
Plast, ktorý vyhodíme, nezmizne. Skončí v životnom prostredí, vrátane pôdy, v ktorej rastú jedlé rastliny. Vstrebávajú ho rastliny a čo to znamená pre úrodnosť pôdy? Odpovedá výskumník, ktorý cestu mikroplastov dlho sleduje. Prečítaj si, na čo jeho tím prišiel, a na konci si urob krátky test, koľko toho vieš o plastoch v pôde.
„Áno, vstrebávajú,“ hovorí Luca Nizzetto, vedúci vedecký pracovník Nórskeho inštitútu pre výskum vody. „V našom odbore ide už o ustálenú vedomosť.“
Nizzetto skúma, kam sa dostávajú plasty, ktoré vyrábame. V projekte PAPILLONS financovanom z prostriedkov EÚ zhromaždil so svojimi kolegami ďalšie dôkazy o tom, ako mikroplasty pôsobia na pôdu.
Mikroplasty sú drobné, často voľným okom neviditeľné čiastočky plastov. Vznikajú hlavne vtedy, keď sa väčšie plastové predmety, napríklad fólie, obaly alebo fľaše, rozpadajú vplyvom slnka, vody a trenia. Do pôdy sa dostávajú s odpadom, zo vzduchu a s vodou, a keď sa v nej raz rozptýlia, prakticky ich nemožno pozbierať.
Drobné čiastočky plastu sa môžu dostať do rastlín niekoľkými cestami:
Otvory v listoch, o ktorých je reč, sú prieduchy – mikroskopické póry, ktorými rastlina prijíma zo vzduchu oxid uhličitý potrebný na fotosyntézu a uvoľňuje vodnú paru. Korene zase neustále rastú a vetvia sa a každá trhlina v ich pletive sa môže stať vrátkami pre drobné čiastočky z pôdy.
Zatiaľ nikto úplne nevyčíslil, koľko mikroplastov sa týmto spôsobom dostáva do potravín ani čo to znamená pre zdravie ľudí. Vieme však, že rastliny rastúce v pôde znečistenej plastmi trpia stresom, hovorí Nizzetto, o čom svedčia zmeny v raste a rastúce hladiny stresových hormónov.
Nizzettov tím zaznamenal aj zmenu, ktorá by mala zaujímať spotrebiteľov. „Všimli sme si, že po pestovaní v pôde obohatenej o mikroplasty došlo v zložení živín k posunu od sacharidov k viacerým bielkovinám.“
Čo to znamená pre ľudí, bylinožravce aj širší pôdny ekosystém, je predmetom mnohých prebiehajúcich výskumov.
Sacharidy a bielkoviny sú dve základné živiny úžitkových rastlín. Sacharidy, napríklad škrob a cukry, sú pre rastlinu hlavnou zásobárňou energie a bielkoviny budujú jej bunky. Zmena týchto pomerov znamená, že to, čo končí na tanieri z rastliny vypestovanej v znečistenej pôde, môže mať iné zloženie než zvyčajne.
Nizzetto vypracoval pre Organizáciu Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) systematický prehľad o vplyvoch mikroplastov na zdravie pôdy a rastlín. Zhromaždil stovky štúdií, ktoré ukazujú, že mikroplasty menia mnohé vlastnosti pôdy, napríklad jej schopnosť zadržiavať vodu alebo kolobeh dusíka.
„To všetko sú premenné, ktoré určujú úrodnosť pôdy,“ dodáva výskumník. „Preto sme predložili posolstvo, že znečistenie mikroplastmi je potenciálnou hrozbou pre potravinovú bezpečnosť.“
Prečo práve voda a dusík? Od toho, koľko vody pôda dokáže zadržať, závisí, či si rastliny poradia v čase sucha. Dusík je zase jednou z najdôležitejších živín rastlín – v pôde koluje vďaka mikroorganizmom, ktoré ho premieňajú na formy dostupné pre korene. Keď niektorý z týchto procesov slabne, rastliny rastú horšie.
Projekt PAPILLONS priniesol okolo 60 vedeckých štúdií. Ich výsledky pomohli vytvoriť nový zákon EÚ o monitorovaní pôdy. „Spočiatku sa mikroplasty nepovažovali za novo sa objavujúcu znečisťujúcu látku, ale vo finálnej schválenej verzii zákona sú mikroplasty výslovne spomenuté,“ poznamenáva Nizzetto.
Odstrániť plast z pôdy nie je jednoduché. Rozpúšťadlá ho odstrániť dokážu, ale môžu zahubiť aj dôležité mikroby v pôde. Vyvíjajú sa aj ďalšie technologické riešenia, ich vedľajšie účinky na širší ekosystém však stále nie sú jasné.
Preto výskumník stavia na prevencii. Najlepšie riešenie vidí v zmierňovaní dopadov prostredníctvom postupov, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo. „Ak máte zdravú pôdu s bohatým obsahom organickej hmoty, ktorá dokáže uchovávať organický uhlík a pôsobiť aj pri ukladaní uhlíka, pomôže to zmierniť aj dopad mikroplastov,“ vysvetľuje.
Regeneratívne poľnohospodárstvo je spôsob pestovania zameraný na obnovu zdravia pôdy, a nielen na rýchlu úrodu. Poľnohospodári obmedzujú orbu, nenechávajú polia holé a starajú sa o humus, teda organickú hmotu, ktorá živí pôdne organizmy a viaže uhlík. Taká pôda sa lepšie vyrovnáva so znečistením, aj s tým, ktoré sa z nej odstrániť nedá.
Zaujímavosť: V jedinej čajovej lyžičke zdravej pôdy žije viac mikroorganizmov, než je ľudí na celej Zemi. Preto metódy, ktoré pri odstraňovaní plastov zabíjajú aj pôdne mikróby, môžu pôde viac uškodiť, ako pomôcť.
Rastliny vstrebávajú mikroplasty listami aj koreňmi a čiastočky sa môžu dostať do jedlých častí. Rastliny z kontaminovanej pôdy žijú v strese a mení sa ich zloženie, zatiaľ čo samotná pôda stráca vlastnosti, na ktorých závisí jej úrodnosť. Nedá sa jednoducho vyčistiť, takže najlepšie je starať sa o zdravú pôdu.
5 otázok · jedna minúta