Diabetické vredy na nohách postihujú približne štvrtinu z viac ako 800 miliónov ľudí s cukrovkou na svete. Dnes sa väčšinou len čistia a obväzujú, teda lieči sa len prejav choroby. Projekt APTADEGRAD financovaný z prostriedkov EÚ ide inou cestou: jeho látky odstraňujú z rany prebytok zápalových bielkovín tým, že zapoja prirodzený recyklačný systém vo vnútri našich buniek. A na konci si môžeš overiť, či máš na biotechnológie hlavu.
Diabetické vredy na nohách patria k hlavným komplikáciám cukrovky. Tieto chronické rany postihujú približne štvrtinu z viac ako 800 miliónov ľudí s diabetom na celom svete. Ak sa správne neliečia, môžu viesť k hospitalizácii, amputácii končatiny a dokonca aj k smrti.
Projekt APTADEGRAD financovaný z prostriedkov EÚ vyvinul novú terapiu, ktorá by mohla takýmto ranám pomôcť zahojiť sa. Jej tvorcovia veria, že má potenciál zmeniť starostlivosť o rany a ponúknuť miliónom pacientov skutočný liek, a nielen zvládanie príznakov.
Štatistiky úmrtnosti sú tvrdé. Približne 5 % pacientov zomrie do roka od vzniku diabetického vredu na nohe a po piatich rokoch toto číslo stúpa na 42 %. Napriek tomu súčasná liečba spočíva len v čistení a obväzovaní vredov.
Juan Ruiz-Constantino, generálny riaditeľ španielskej biotechnologickej spoločnosti Lincbiotech, ktorá projekt koordinuje, to hovorí otvorene: „Liečite príznaky, ale nemáte schválený liek, ktorý by ovplyvnil samotný priebeh choroby.“ APTADEGRAD preto mieri ku koreňu problému: k zápalu, kvôli ktorému sa tieto chronické rany tak ťažko hoja.
Zápal je za normálnych okolností spojenec: pomáha bojovať s infekciou a podporuje obnovu tkaniva. V diabetických ranách sa však niektoré bielkoviny nahromadia na toxické hladiny a zabránia tomu, aby sa hojenie posúvalo ďalej. Hlavní vinníci sú títo:
Existujúce protilátkové terapie dokážu tieto bielkoviny zablokovať, ale z prostredia rany ich odstrániť nedokážu. To obmedzuje ich účinnosť.
Odpoveďou tímu APTADEGRAD je nová trieda látok známych ako chiméry cielené na lyzozóm, v skratke LYTAC. Na rozdiel od protilátok, ktoré škodlivé bielkoviny iba blokujú, fungujú LYTAC ako miniatúrne doručovacie systémy, ktoré ich aktívne odstraňujú. Postup má niekoľko krokov:
Lyzozóm je prirodzené recyklačné centrum bunky. „Lyzozómy sú súčasťou systému kontroly kvality, ktorý máme vo vnútri svojich buniek,“ hovorí Ruiz-Constantino.
Tým, že terapia využíva tento vnútorný systém likvidácie odpadu, znižuje množstvo bielkovín kontrolovaným spôsobom. Neodstráni ich úplne: ponechá ich dosť na podporu hojenia a obnoví vyváženú zápalovú reakciu.
Prvé výsledky projektu sú veľmi povzbudivé. Na modeloch diabetických rán látky založené na LYTAC urýchlili hojenie a utlmili zápal. Často si viedli rovnako dobre ako tradičné protilátkové terapie, alebo lepšie.
Pre svoje testy tím vyvinul dve podoby terapie. Prvou je injekcia podávaná pod kožu v blízkosti vredov. Druhou je hydrogél, ktorý sa dokáže postupne uvoľňovať priamo na ranu.
Bezprostredne sa projekt zameriava na diabetické vredy na nohách, ale technológia je sľubná aj pre liečbu iných chronických rán a zápalových ochorení. Ďalším veľkým míľnikom je získanie dostatočných údajov o bezpečnosti a účinnosti, ktoré by podporili klinické štúdie na ľuďoch. Výskumníci ich chcú začať okolo roku 2030.
Diabetické vredy na nohách sú častou a nebezpečnou komplikáciou a súčasná starostlivosť sa sústreďuje na príznaky. Projekt APTADEGRAD navrhuje látky LYTAC, ktoré zachytia prebytočné zápalové bielkoviny a pošlú ich do lyzozómov na rozloženie. Na modeloch rán to urýchlilo hojenie. Kým sa metóda dostane k pacientom, musí ešte prejsť štúdiami bezpečnosti a účinnosti.
5 otázok · jedna minúta
English
Čeština
Deutsch
Español
Français
Magyar
Italiano
Polski
Português
Русский
Slovenčina
Türkçe
Українська
العربية
中文